Je zasielanie ponukových e-mailov potenciálnym obchodným partnerom zakázané?
V tomto článku sa budeme venovať otázke, ktorá zaujíma množstvo našich obchodných klientov. Reklama je neoddeliteľnou súčasťou podnikateľského sveta a prezentácie vlastných výrobkov alebo služieb. Je však dovolené kontaktovať nových potenciálnych obchodných partnerov s ponukou výrobkov a služieb formou elektronickej nevyžiadanej pošty bez toho, aby s tým vopred súhlasili? Je situácia iná, ak chcete posielať nevyžiadanú poštu spotrebiteľovi?
V podmienkach Slovenskej republiky platí všeobecný zákaz šírenia reklamy bez súhlasu príjemcu.
Tento zákaz je priamo uvedený vo viacerých zákonoch, a to:
- v zákone o reklame (§ 3 ods. 3 zákon č. 147/2001 Z.z. v platnom znení) v zmysle ktorého Reklama sa nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy.
- v zákone o elektronickom obchode (§ 4 ods. 6 zákon č. 22/2004 Z.z. v platnom znení) v zmysle ktorého Poskytovateľ služieb nesmie doručovať informácie komerčnej komunikácie elektronickou poštou, ak si ich príjemca služby vopred nevyžiadal.
- v zákone o elektronických komunikáciách (§ 116 ods. 3 zákon č. 452/2021 Z.z. v platnom znení; týmto zákonom došlo k transponovaniu Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/58/EC z 12.7.2002 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v sektore elektronických komunikácií) Na účely priameho marketingu je dovolené používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty, služby SMS a služby MMS voči účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho predchádzajúcim preukázateľným súhlasom získaným pred kontaktovaním účastníka alebo užívateľa.
Je však potrebné uviesť, že v zákone o elektronických komunikáciách (ust. § 116 ods. 15) existujú dve významné výnimky zo všeobecného zákazu šírenia reklamy bez predchádzajúceho súhlasu, a to:
a) Predchádzajúci súhlas príjemcu elektronickej pošty sa nevyžaduje, ak ide o priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, a ak jeho kontaktné údaje na doručenie elektronickej pošty, tá istá osoba získala v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom. Inými slovami, výnimka sa vzťahuje na situáciu, keď ide o priamy marketing voči existujúcim zákazníkom, ktorým už bol dodaný podobný tovar alebo služba.
b) Predchádzajúci súhlas príjemcu elektronickej pošty sa taktiež nevyžaduje, ak ide o priamy marketing adresovaný na zverejnené kontaktné údaje účastníka alebo užívateľa, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom alebo právnickou osobou. Inými slovami, ak podnikatelia, fyzické alebo právnické osoby, majú zverejnené kontaktné údaje, takýmto osobám je možné zasielať ponuky formou elektronickej pošty i bez ich predchádzajúceho súhlasu.
Pre zhrnutie, ak chcete zasielať marketingové ponuky formou e-mailu, predchádzajúci súhlas príjemcu sa nevyžaduje:
a) pokiaľ ide o priamy marketing voči existujúcim zákazníkom, či už podnikateľom alebo nepodnikateľom (spotrebiteľom)
b) pokiaľ ide o priamy marketing s použitím už zverejnených kontaktných údajov v prípade fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb. Pokiaľ má fyzická osoba nepodnikateľ (spotrebiteľ) zverejnené svoje kontaktné údaje napr. na sociálnych sieťach, na takúto osobu sa výnimka nevzťahuje a je zakázané posielať nevyžiadanú elektronickú poštu.
Zároveň dodávame, že príjemcovi elektronickej pošty sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných údajov v čase ich získavania a pri každej doručenej správe, ak také použitie predtým neodmietol. Ak chcete zasielať ponuky formou elektronickej pošty, odporúčaným riešením je priamo do e-mailovej ponuky uviesť okienko s textom napr. „Neželám si dostávať takéto ponuky“, ktoré príjemca môže zakliknúť, v prípade, že si nepraje dostávať vaše e-mailové ponuky, prípadne aspoň uvedením, že môže kedykoľvek odmietnuť zasielanie takýchto ponúk.
Dohľad nad dodržiavaním zákona o elektronických komunikáciách vykonáva Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a v prípade zistenia porušenia zákona udeľuje pokutu. Konkrétne, v prípade porušenia ustanovení o nevyžiadanej komunikácii (§ 116) je pokuta od 200 eur do 5 % z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie.
Čo sa týka právnej úpravy v Českej republike, tam sa spravujeme režimom zákona o niektorých službách informačnej spoločnosti, v zmysle ktorého (ust. § 7 ods. 2) je možné šíření obchodních sdělení pouze ve vztahu k uživatelům, kteří k tomu dali předchozí souhlas (jediná výnimka je, ak ide už o existujúceho zákazníka, ktorému posielate ponuku obdobných výrobkov alebo služieb). V Českej republike je teda právna úprava podstatne prísnejšia. Priamy marketing novým potenciálnym obchodným partnerom formou e-mailových ponúk bez predchádzajúceho súhlasu nie je dovolený a v prípade porušenia hrozia aj sankcie. Uvedené obmedzenie sa prirodzene vťahuje nielen na podnikateľov, ale i na spotrebiteľov.
Dodávame, že na zasielanie nevyžiadanej pošty je navyše potrebné pozrieť sa optikou právnej úpravy slúžiacej na ochranu osobných údajov. Je v poriadku zasielať ponukové e-maily, ak týmto úkonom súčasne dochádza k spracovaniu osobných údajov, t.j. ak zasielate ponukové e-maily na e-mailové adresy, ktoré neobsahujú len firemné údaje o spoločnosti, ale aj osobné údaje ako napr. meno a priezvisko)?
V skratke, GDPR umožňuje spracúvať osobné údaje len v prípade, ak máte právny základ na ich spracúvanie. Jedným z právnych základov na spracúvanie osobných údajov je oprávnený záujem prevádzkovateľa (čl. 6 bod 1 písm. f) GDPR). Spracúvanie osobných údajov v súvislosti s vykonávaním priameho marketingu prevádzkovateľa je možné považovať za oprávnený záujem prevádzkovateľa, a to najmä v situáciách, keď už medzi subjektmi existuje relevantný vzťah (vzťah obchodník – existujúci klient). V ostatných prípadoch musíte preukázať, že váš oprávnený záujem prevažuje nad záujmami alebo základnými právami a slobodami dotknutej osoby, ktoré si vyžadujú ochranu osobných údajov (napr. pri propagácii relevantných tovarov alebo služieb osobám- profesionálom, ktorí z nich pravdepodobne budú mať úžitok). Zároveň platí, že na účely priameho marketingu, dotknutá osoba má právo kedykoľvek namietať proti spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týka (čl. 21 bod 2 GDPR), pričom dotknutá osoba musí byť výslovne upozornená na uvedené právo. Platí teda vyššie uvedené odporúčanie, že už pri samotnom zasielaní e-mailových ponúk treba jasne a prehľadne umožniť adresátovi odmietnuť prijímanie ponukových e-mailov (napr. prostredníctvom tlačidla „Neželám si dostávať takéto ponuky“).
Záverom uvádzame, že v rámci štátov Európskej únie existujú významné rozdiely v otázkach právnej úpravy nevyžiadanej pošty. Z tohto dôvodu je pred vykonaním priameho marketingu potrebné poznať konkrétny právny režim v danej krajine, v ktorej chcete osloviť potenciálneho partnera.
K zjednoteniu právnej úpravy v rámci EÚ má dôjsť prostredníctvom plánovaného ePrivacy nariadenia (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o rešpektovaní súkromného života a ochrane osobných údajov v elektronických komunikáciách a o zrušení smernice 2002/58/ES). V zmysle tohto nariadenia má byť fyzickým a právnickým osobám garantovaná rovnaká ochrana v kontexte elektronických komunikácií a používania nevyžiadanej marketingovej komunikácie len so súhlasom príjemcu. Pôvodne malo ePrivacy nariadenie nadobudnúť účinnosť súčasne so všeobecným nariadením o ochrane údajov GDPR. Na finálne znenie tohto nariadenia však ešte čakáme.
%20-%20stvorec.jpg)
