Ako zrušiť spoločnosť s ručením obmedzeným

ZRUŠENIE SPOLOČNOSTI S LIKVIDÁCIOU

Zrušenie spoločnosti s likvidáciou je najčastejšie využívaným spôsobom ukončenia existencie s.r.o. Ide o najrýchlejší a zároveň najtransparentnejší spôsob ako zrušiť spoločnosť. V prípade zlikvidovania spoločnosti zaniká nielen účasť spoločníka v spoločnosti, ale aj samotná spoločnosť (na rozdiel od prevodu obchodného podielu).

Nevyhnutným predpokladom pre úspešnú likvidáciu je, aby spoločnosť nemala viac dlhov ako majetku. V opačnom prípade by totiž musela spoločnosť namiesto likvidácie vstúpiť do konkurzu.

Likvidácia spoločnosti je proces upravený v Obchodnom zákonníku, pri ktorom je potrebné urobiť niekoľko na seba nadväzujúcich krokov v zákonom stanovených časových intervaloch a splniť niekoľko podmienok vyžadujúcich si odborné právne znalosti. Po ich úspešnom absolvovaní sú záväzky firmy vysporiadané, majetok legálne zlikvidovaný a spoločnosť je zrušená a následne vymazaná z obchodného registra, v dôsledku čoho trvale zanikne. Tento proces je možné stihnúť v priemere už po približne ôsmych mesiacoch od vstupu spoločnosti do likvidácie (nikdy však nie skôr ako do šiestich mesiacov, z dôvodu nevyhnutných notifikačných povinností).

Nakoľko na účinné zlikvidovanie spoločnosti sa vyžaduje vypracovanie viacerých právnych dokumentov a splnenie viacerých zákonných povinností v presne určených termínoch, je viac ako vhodné osloviť v tejto súvislosti advokáta a nechať sa celým procesom sprevádzať skutočným profesionálom, ktorý zabezpečí dosiahnutie úspešného výsledku.

Zdanlivou nevýhodou likvidácie je podmienka, že v súvislosti s likvidáciou spoločnosti je spoločník povinný u ľubovoľného notára zložiť preddavok na odmenu likvidátora vo výške1500 eur. Zákon však umožňuje, aby sa do funkcie likvidátora spoločnosti vymenoval sám spoločník spoločnosti, v dôsledku čoho môže notár tento preddavok po skončení likvidácie spoločníkovi v plnej výške vrátiť späť. Nemusí ísť teda o skutočný náklad spoločníka na likvidáciu spoločnosti.

Aké sú približné náklady na likvidáciu spoločnosti s ručením obmedzeným? Okrem odmeny za právne služby advokáta, ktorej výška závisí od dohody, spoločník musí počítať so súdnym poplatkom za zápis likvidátora do obchodného registra (aktuálne 50 eur) ako aj nákladmi na účtovníka za zhotovenie potrebných účtovných závierok spoločnosti (cca od 75eur za účtovnú závierku), nákladmi na osvedčenie podpisov na predpísaných dokumentoch (cca 20 eur), ako aj nákladmi na notársku úschovu preddavku na odmenu likvidátora (cca od 65 eur). Osobitným nákladom likvidácie je odmena likvidátora, na ktorú spoločník skladá preddavok vo výške 1500,- EUR do notárskej úschovy. Ako sme však uviedli vyššie, táto suma sa spoločníkovi môže vrátiť v prípade, ak sa rozhodne funkciu likvidátora vykonávať sám.

Veľkou výhodou je, že spoločnosť v likvidácii od momentu vstupu do likvidácie neplatí tzv. daňovú licenciu, ktorú sú inak právnické osoby povinné platiť s účinnosťou od 01.01.2024.

Pre zhrnutie, zrušenie spoločnosti s likvidáciou je právne transparentný, pomerne rýchly proces (napr. v porovnaní so zrušením bez likvidácie ex offo), ktorý v spolupráci s kvalifikovaným poradcom umožní efektívne zrušenie a trvalý zánik existujúcej spoločnosti s ručením obmedzeným.

Naša kancelária má s problematikou likvidácie spoločností s ručením obmedzeným bohaté skúsenosti. Komplexné právne poradenstvo vrátane zastupovania pred súdom v súvislosti s likvidáciou a výmazom spoločnosti pre Vás vieme zabezpečiť za cenu už od 400,- EUR.

‍

ZRUŠENIE SPOLOČNOSTI SÚDOM BEZ LIKVIDÁCIE (tzv. zrušenie ex offo)

Tento spôsob zrušenia spoločnosti s ručením obmedzeným prichádza do úvahy najmä v prípade dlhodobo neaktívnych spoločností, ktoré nevykonávajú žiadnu činnosť a neplnia si svoje zákonné povinnosti. Obchodný zákonník umožňuje, aby o zrušení spoločnosti rozhodol súd, a to v prípade, ak je splnená aspoň jedna z nižšie uvedených podmienok(§68b Obchodného zákonníka):

• zanikli predpoklady ustanovené zákonom pre vznik spoločnosti (napr. klesne výška základného imania pod zákonom vyžadovanú minimálnu výšku 5000 eur),
• orgány spoločnosti nie sú ustanovené v súlade so spoločenskou zmluvou, zakladateľskou zmluvou, zakladateľskou listinou, stanovami alebo zákonom viac ako tri mesiace (napr. spoločnosti dlhodobo chýba štatutárny orgán),
• spoločnosť nespĺňa podmienky podľa 2 ods. 3 Obchodného zákonníka, t.j. nevie preukázať vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, v ktorej má zriadené svoje sídlo,
• spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond,
• spoločnosť je v omeškaní s plnením povinnosti podľa 40 ods. 2 Obchodného zákonníka viac ako šesť mesiacov (t.j. ak spoločnosť neuloží riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín do deviatich mesiacov odo dňa jej zostavenia),
• v iných     prípadoch, ak tak ustanoví Obchodný zákonník alebo osobitný zákon.

Súd v takomto prípade môže buď z vlastnej iniciatívy alebo taktiež na podnet rozhodnúť o zrušení spoločnosti. V praxi sa preto stáva, že spoločník spoločnosti alebo iná osoba, ktorá má na tom záujem, podá na súd podnet, že v prípade konkrétnej spoločnosti s ručením obmedzeným je splnená niektorá z vyššie uvedených podmienok pre jej zrušenie a súd následne začne konať ex offo (z úradnej povinnosti)a spoločnosť zruší a následne vymaže z obchodného registra. Na prvý pohľad sa zdá, že je to veľmi výhodný spôsob zrušenia spoločnosti, keďže spoločník nemusí absolvovať proces likvidácie a vynakladať  v tejto súvislosti aktivitu a náklady. Treba však zdôrazniť, že súdy nemajú určenú žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zrušení spoločnosti a celý proces sa môže natiahnuť až na niekoľko rokov (čo sa, bohužiaľ, v praxi stáva veľmi často).

Zároveň, len doručením podnetu na začatie konania o zrušení spoločnosti ešte nedochádza ku zrušeniu spoločnosti. Táto skutočnosť preto nemá žiadny vplyv na povinnosť platiť tzv. daňovú licenciu. Minimálnu daň spoločník nemusí platiť až počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom mu bolo zo strany súdu doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti(§ 46b ods. 7 písm. f zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov). T.j. medzi okamihom, kedy súd prijal podnet na začatie konania o zrušení spoločnosti a okamihom, kedy súd vydá oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti, môže uplynúť i zopár rokov, počas ktorých je spoločník povinný platiť daňovú licenciu.

Nad procesom zrušenia spoločnosti bez likvidácie tak spoločník v zásade nemá žiadnu kontrolu a v konečnom dôsledku možno zaplatí viac (napr.na daňových licenciách), ako keby sa rozhodol absolvovať štandardný proces likvidácie spoločnosti.

‍

KONKURZ NA MAJETOK SPOLOČNOSTI

Likvidácia spoločnosti je možná len pri finančne zdravých spoločnostiach, kedy spoločnosť má dostatok majetku na vysporiadanie všetkých svojich záväzkov v plnej výške, a teda ak majetok spoločnosti je vyšší ako jej záväzky.

Naopak, ak je spoločnosť predlžená (t.j. hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku), spoločnosť je povinná prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. 

V prípade, ak by nedošlo ku včasnému podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti (v lehote do 30 dní, od kedy sa konateľ spoločnosti dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predlžení spoločnosti), konateľ sa vystavuje riziku uloženia peňažnej sankcie, vzniku zodpovednosti za škodu či dokonca možnému vzniku trestnoprávnej zodpovednosti.

O vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti rozhoduje súd, pričom tento proces je komplexne upravený v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Problematika konkurzu je mimoriadne rozsiahla a zložitá, a preto nie je účelné sa jej v tomto článku bližšie venovať. Naša kancelária sa však dlhodobo zaoberá aj konkurzným právom a má v tomto smere mimoriadne bohaté skúsenosti.

‍

PREVOD OBCHODNÉHO PODIELU 

V prípade, ak má spoločník záujem o zánik svojej majetkovej účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným bez toho, aby muselo zároveň dôjsť ku zrušeniu a zániku samotnej spoločnosti, jednoznačne najrýchlejším a najlacnejším spôsobom ako to dosiahnuť, je prevod obchodného podielu.

Tento postup prichádza do úvahy v prípade, ak spoločník má záujemcu o nadobudnutie jeho majetkovej účasti spoločnosti. Nadobúdateľ obchodného podielu sa stane novým spoločníkom namiesto pôvodného spoločníka(prevodcu obchodného podielu) a získa tak majetkovú účasť (a v závislosti od veľkosti obchodného podielu i kontrolu)v spoločnosti.

Prevod obchodného podielu sa vykonáva na základe písomnej zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorej náležitosti sú upravené v Obchodnom zákonníku. Spolu so samotnou zmluvou o prevode obchodného podielu je zároveň potrebné vypracovať osobitnú dokumentáciu nevyhnutnú na to, aby na základe uzatvorenej zmluvy došlo k zápisu prevodu obchodného podielu v obchodnom registri.

Hoci v minulosti sa prevod obchodného podielu často používal aj na účelové zbavenie sa majetkovej účasti v problémovej či nepotrebnej spoločnosti prepisom obchodného podielu na tzv. biele kone, v súčasnosti  sa už tieto nepoctivé prevody v praxi vyskytujú zriedkavo. Je to dôsledkom viacerých legislatívnych opatrení, ktorých cieľom bolo práve potlačenie tejto nežiaducej praxe. Do právneho poriadku tak bol zaradený napr. nový trestný čin nekalej likvidácie v zmysle § 251b zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona.

ZLÚČENIE SPOLOČNOSTI 

Podobne, ako v prípade prevodu obchodného podielu, aj v prípade zlúčenia spoločnosti s ručením obmedzeným možno dosiahnuť zánik majetkovej účasti pôvodného spoločníka v spoločnosti s tým, že samotná spoločnosť alebo jej právny nástupca bude existovať naďalej.

Ide o vhodné riešenie pre prípad, ak existuje skutočný záujemca o prevzatie existujúcej spoločnosti, a to prostredníctvom jej zlúčenia s inou spoločnosťou s ručením obmedzeným. Tento postup môže byť tiež využitý v prípade, ak má spoločník majetkovú účasť vo viacerých spoločnostiach s ručením obmedzeným, a chcete svoje portfólio spoločností optimalizovať na menší počet spoločností.

Zlúčenie spoločností je pomerne komplikovaný proces, pri ktorom je potrebné vykonať viacero krokov v presne stanovenom poradí. Tento proces je komplexne upravený v relatívne novom zákone č. 309/2023 Z.z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý okrem zlúčenia upravuje aj iné formy premeny obchodných spoločností a družstiev (rôzne formy fúzií a rozdelení spoločností a družstiev).

Je potrebné zdôrazniť, že dôvodom zlúčenia spoločnosti s inou spoločnosťou nesmie byť snaha o zbavenie sa nesplatených dlhov spoločnosti. V zmysle zákona nie je možné obchodnú spoločnosť zlúčiť s inou spoločnosťou, ak by po zlúčení boli dlhy väčšie ako majetok spoločnosti. Zároveň, ovládajúca osoba ručí za škodu spôsobenú v dôsledku zlúčenia.

Okrem prísnych podmienok upravujúcich proces zlúčenia spoločností je ďalším opatrením proti účelovým zlúčeniam i zavedenie trestného činu nekalej likvidácie do Trestného zákona (§ 251b).

Účelové zlúčenia desiatok „mŕtvych“, často predlžených spoločností do jednej „zbernej“ spoločnosti, ktoré boli v minulosti populárne medzi menej serióznymi podnikateľmi, sú tak už, dúfajme, nadobro minulosťou.

‍